Repeat after me: ,,YOU CAN DO THIS!"

15. května 2013 v 20:17 | Lana |  MEANINGFUL MESS
Zdravím! Dnes to bol dlhý deň a konečne som doma sadla za počítač so slúchadlami v ušiach (tie robia všetko lepším) a rozhodla som sa napísať článok. Článok, ktorého obsah je každému z nás veľmi blízky. Rozhodla som sa písať o niečom, čo každý z nás zažil a určite nie raz a ani poslednýkrát. Neúspech. Bohužiaľ, všetci sme mali možnosť okúsiť ho na vlastnej koži. Ten pocit, keď sa vám niečo nepodarí, zovre vám srdce a vy máte pocit, akoby vám niekto zdrapil vnútro do pazúrov. Ten pocit, keď vám ľudia povedia, že na to nemáte. Že to nedokážete. Ten pocit, keď sa vám slzy rinú z očí...

Vždy som milovala kone, bola som do nich zbláznená už ako trojročná a keď som bola konečne fyzicky zdatná sadnúť na koňa, prihlásila som sa do jazdeckej školy. Na moje sklamanie sa však o kone nedalo starať, apsoň tak mi to tvrdila trénerka. Aj tak som nadšene chodila na hodiny jazdenia a po jazde jednoducho odišla domov. Takto to išlo asi tri roky. Avšak s dlhými prestávkami, ktoré mali na vine moje zdravotné problémy. Keď som sa nedávno znova po dlhej zime dostala do jazdiarne a sadla do konského chrbta, bola som nadšená. Trénovala ma riaditeľka jazdiarne, ktorá bola ku mne milá a pozorná - celú hodinu sa mi venovala a pomáhala mi po dlhej pauze opäť sa do jazdenia dostať. A tak som sa nadšene zapísala aj na druhú hodinu jazdenia. Tam som však toľko šťastia nemala. Opäť som sa stretla s mojou starou trénerkou, ktorá mi priviedla mladú kobylu menom Gazeta. Nasadla som a pustila sa do jazdy. Bohužiaľ, kobyla nemala svoj deň (alebo som ho nemala ja, kto vie?) a žiadnym spôsobom som ju nedokázala dať do klusu, čo je jednoducho primitívna vec, ale mne sa to naozaj nedarilo. Trénerka bola spočiatku trpezlivá a snažila sa mi pomôcť, no počase stratila všetku trpezlivosť a nepekne na mňa vyšplechla ostré slová, ktoré sa dotkli mojej citlivej duše. Zrúkla na mňa, že mi neustále opakuje, čo mám robiť a ja to aj tak nerobím. Nesúhlasila som a dala som to najavo. ,,Ja robím všetko tak ako mi kážete." vravím. Neobišlo sa to bez pripomienky, ktorá bola pre mňa úplnou ranou: ,,Aj šesťročná Katka tú kobylu nakluše." a viac sa mi jednoducho celých dvadsať minút nevenovaa. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Bolo to niečo ako ,,Nedokážeš to, nechápeš?" v nepriamom význame a ja som to jednoducho nezvládla. Jazdenie bolo niečo čo som vždy chcela robiť, ale tri roky jazdenia v jazdeckej škole s istou trénerkou ma úplne odradili.

Možno táto historka nebola pre vás najzaujímavejším príkladom, ale je to skúsenosť, ktorá je pre mňa cenná. A poznačila ma. Áno, je to hlúpe, život ide ďalej a predsa, nič také sa nestalo, ale je to zdrujúci pocit počuť od niekoho, že to proste nedokážete. Že ste zlyhali. Že ste neúspešní. Že na to nemáte. Po tomto zážitku s jazdením som sa na ceste domov rozplakala zadúšajúcim plačom. Nie preto, že na mňa niekto nakričal, nie nebolo to príjemné, ale dokážem to prekusnúť, ale pretože ma niekto odsúdil a dovolil si ma odpísať a zobrať mi jednu z vecí, ktorú som neskutočne milovala. Odvtedy mám na rozume len jedinú vec: ,,Nikdy nedôveruj ľuďom, ktorí ti povedia, že na to nemáš." Snažila som sa riadiť mottom, že dokážem všetko čo chcem, no treba naozaj chcieť, ale táto skúsenosť ma dorazila. Je to hlúpe, že som nechala, aby ma nejaké nezmyselné poznámky až takto odradili, ale taká som. Citlivá. Nežná. Všetko sa ma až príliš dotkne. Všetky veľmi intenzívne vnímam. A takéto veci ma zabolia.

Preto nikdy nenechajte nikoho povdať, že to nedokážete, neviete, že na to nemáte! Je to len na vás čo dokážete a čo nie, nikto iný o tom nerozhoduje - len vy! Neberte si príklad zo mňa a napriek tomu, že do vás ľudia idú a chcú vám zobrať to čo milujete, nevzdávajte sa. Veď vy na to máte!

Lana....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama