Yeah, I'm fine. I'm just having an allergic reaction to the universe.

26. července 2013 v 21:00 | Lana |  MY MESS
(11) Tumblr
Poznáte ten pocit, keď zistítete, že niektorí ľudia nie sú tým čím ste si mysleli, že pre vás boli? Ten pocit, keď by ste chceli jednoducho urobiť zmenu, dať zbohom falošným ľuďom, no napriek tomu to nedokážete? Ten pocit, keď sa celý deň skrývate za úsmevom? Ten pocit, keď sa vám v noci po lícach kotúľajú horúce slzy a vy neviete ako sa máte cítiť - zranená alebo nahnevaná? Možno by som aspoň raz v živote mohla dodržať niečo čo som si predsavzala - užiť si leto. Lenže ako? Mám pocit, že moje kamarátky sú jedna guča faloše. Kedy boli pri mne, keď som to skutočne potrebovala? Kedy sa ma zastali, keď si ma v triede doberali? Kedy tu pre mňa boli, nie pretože by som bola smutná, len tak, lebo sú moje kamarátky? Je mi z toho zle. Z celého nášho priateľstva, ktoré nám iba pomohlo prežiť základnú školu (bože, ešte rok tam). Dokonca mám pocit, že ešte aj tie našpúlené huby z facebooku spolu držia viac ako my. A zo všetkého najsmutnejšie je, že tieto myšlienky ma chytajú vždy cez leto. Pokazili mi aj minulé. A to som si myslela, že práve leto nás dá dokopy. Naivka!

A teraz ma už prešli večné výčitky ,,Možno za to môžem aj ja. Nemala by som sa im ozvať častejšie?" ach, naivka, opäť! Nie, nemala, nie, nemôžem za to ja. Nie, nemôžem všetko zhadzovať na seba. Nie, nie som zodpovedná vždy za všetko! A možno teraz zniem ako ufňukaná dvanástka, ktorú si z priateľov na facebooku vymazala jej kamarátka len preto, že jej nelajkla fotku. A možno je to naozaj taká banalita ako toto čo som práve opísala a zajtra sa tomu zasmejem, ale dolieha na mňa summertime sadness a ja mám pocit osamelosti. Že vždy niekoho potrebujem. A mňa nikto. A že možno od kamarátky očakávam príliš veľa. Až jeden telefonát za týždeň. Či jednu esemesku, že ako sa mám. Alebo niečo v zmysle či nemám čas. A nie výhovorky na paušál. Alebo na net. Alebo na hocičo iné. Ja som tam bola vždy pre ňu (hej, hej, zo všeobecného pomenovania kamarátky sme dospeli k niekomu konkrétnemu). Vždy, keď som mohla a keď mi to dovolila ,som ju povzbudila. Aj keď niekedy som toho mala dosť. Jej problémov. Stále to isté dokola. Ale, na to sú kamaráti - aby povzbudili, pomohli, rozosmiali. A ja som mala vždy pocit, že som dobrá kamarátka. Možno nie. Možno nestačí byť dobrou.

Oficiálne prestávam fňukať. A oficiálne som ukončila odsek o kamarátstve. A píšem nový, kde vám oznamujem vznik novej rubriky ,,What makes me feel good". Bude to rubrika, kde by som chcela pridávať hocičo čo ma inšpiruje alebo sa mi páči. Video, fotku, citát, blog... Hocičo! Dúfam, že sa vám to bude páčiť, lebo snáď už onedlho do nej niečo pribudne!

Lana...
. | via Tumblr
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Victory Victory | Web | 31. července 2013 v 20:36 | Reagovat

Poznám to. Hoci ja konkrétne našťastie nemám takéto kamarátky falošnice, ale poznám to. Mám svoje best, o ktorých viem, že nie sú také pizdy. Proste sú to moje zlatíčka. A konkrétne jedno, ktoré vie o mne hádam všetko. :D No jedno také dievča poznám, ktoré za mnou dobehne len vtedy, keď niečo súrne potrebuje poradiť, požičať. Ja mu vyhoviem predsa nie som mrška, ale držím si od nej odstup a keď začne byť nepríjemná odpinknem ju. Nepotrebujem si poštvať proti sebe ľudí, ale viem kde sú hranice. Vlastne takých báb je veľa, ale som rada, že nie som ich terčom. No a ty si sa dostala do zlého okruhu ľudí. Pokazené leto, výhovorky trápne ako krtkove slipy.  No keď prekonáš toto obdobie tak určite nájdeš babu, ktorej budeš môcť povedať úplne všetko a bude pri tebe stáť tak ako si to zaslúžiš, pretože každý človek nech je akýkoľvek si takú oporu zaslúži. Nájde si ťa, ver mi. A možno to bude chalan. Ktovie. :)
+ k tej novej rubrike. strášne sa na ňu teším. ;)

2 Claire Burn Claire Burn | Web | 7. srpna 2013 v 21:47 | Reagovat

Ach..presne takto sa cítim práve presne v tomto okamihu ja. Je to neopísateľný pocit, keď nemám aspoň jednu kamarátku, ktorá by ma povzbudila, bola ku mne milá a nedoberala by si ma. I ja som takú mávala. Pche..vlastne som si to len domýšľala, že sme najlepšie kamarátky, no prišla druhá a ona sa na mňa vykašľala.
Teraz je to s druhými kamarátkami. Obidve majú svojich chalanov a cítia sa o čosi viac. Hovorím si presne to, čo ty. "Už len rok a pojdem na strednú."  no bojím sa, že ja takého človeka asi nikdy nenájdem. Svoju spriaznenú dušu..
Asi musíme len čakať.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama