Being a better person - that's my goal.

29. listopadu 2013 v 17:14 | Lana |  MY MESS
Blik. V hlave sa mi rozsvietila žiarovka poznania. Pochopenia. Poznáte tie chvíle, keď vám na hodine matematiky zasvieti nad hlavou žiarovka? Vtedy vám prinesie pocit šťastia, ale mne dnes poriniesla skôr sklamanie... Už som to pochopila. Pochopila som prečo nikdy nedokážem dosiahnuť svoje ciele, prečo nedokážem byť skutočne šťastná, prečo ma v kuse niečo zožiera. Áno, stále je veľmi dôležitým dôvodom bod ,,Obloklopujem sa nesprávnymi ľuďmi." a i keď sa stále tento bod drží v zlatej top päťke, nie je to ten pravý dôvod. Je veľmi jednoduché hodiť všetko na ľudí okolo nás, riešiť veci tým, že za všetko vlastne môže spoločnosť. Áno, spoločnosť je skazená, ale pravý dôvod by sme mali hľadať v nás. Vlastne ani neviem či som ho našla. Jednoducho som pochopila, že sa bojím. Neviem čoho. Neviem prečo. Možno mám strach zo strachu, ale mám pocit, že nikdy nedobehnem do cieľa. Je to ako keď beháte na hodine telesnej a konečne, konečne ste celý zadýchaný pred cieľom, keď zrazu nevládzete ďalej, lebo... neviete čo vás tam za tým cieľom čaká. Čo vám povedia - zabehli ste to dobre? Mohli ste byť lepší? Neskončili ste posledný? A tak vás hryzú všetky tieto bezvýznamné pochybnosti, ktoré vás donútia ísť opäť na štartovaciu dráhu a ísť znova, veď fresh start vždy zaručene pomôže, nie? A začiatok kola je opäť skvelý, cítite, že to zvládnete, ale opäť sa dostanete k cieľu a opäť to príde - pochybnosti. A tak ste znova v tom istom kole.

Je to strašne zvláštne povedať si otvorene, že si neverím. Že si nespĺňam svoje ciely. Že hoci som mala pocit, že som na tom dobre, všetko to bola len hra. My všetci sa sťažujeme na to, že ľudia okolo nás sa na niečo hrajú, že sú to masky, dve tváre. Ale viete čo? Nikto z nás si neuvedomuje, že najnebezpečnejšie sú naše hry a naše masky. Lebo či si nahovárame koľko chceme, že sme sami sebou, že toto sme my, v každom z nás už nastal ten moment, keď sa v ňom niečo zlomilo. Keď zistil, že, preboha, kde som mal hlavu, keď som toto robil? A môj strach je čoraz väčší, lebo občas mám pocit, že neviem rozoznať aká v skutočnosti som - čo je len maska, ktorú vytváram ako dokonalú ilúziu pre okolie (a hlavne pre mňa samú) a čo je skutočnosť. A zistenie, že neviete aký vlastne ste je zdrvujúce.

Preto sa chcem pohnúť ďalej. Jednoducho hodiť všetko za hlavu a ísť po vsojej ceste. Nebáť sa, ísť si za svojím a hlavne nestarať sa o spoločnosť a o ľudí, pre ktorých nič neznamenám, lebo to je to čo ma brzdí snáď najviac. Jednoducho nechať strachísť za niekym iným, úplne ho zo svojho tela vypustiť - veď nech si ide! Nie, nebude to jednoduché, ale videli ste už niečo čo stálo za to a bolo to ľahké?

Jednou z vecí, ktorou som chcela v tomto článku zmieniť, ale akosi som sa do toho zamotala, je to, že naozaj, naozaj som chcela, aby bol tento blog úspešný, aby som písala aspoň trochu dobré články, o ktoré by ľudia stáli. Nepíšem to preto, aby som potom čítala komentáre, že mám naozaj fajn blog, len chcem povedať, že som sa opäť zastavila pred tým cieľom a mám chuť začať behať od začiatku, lebo znova - fresh start, ale zo skúsenosti viem, že to k ničomu nepomôže. A chcela by som len povedať, že sa budem snažiť robiť všetko preto, aby mal tento blog budúcnosť. Aby ste tu raz našli aj niečo originálne. Pretože, hoci dnešný článok neznel vôbec sebavedome, písanie je jedna z vecí, v ktorých si verím a tak verím, že to dám!
More? This is so fucking true…

Lana...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sauline Sauline | Web | 5. prosince 2013 v 18:13 | Reagovat

Ani netušíš ako milujem tvoje články Lana. Istým spôsobomma motivujú. Aby som urobila to čo chem urobiť, aby som sa nebála.

A píšeš krásne. Tak sa neboj toho cieľa, ktorý chceš dosiahnuť. Či už s blogom alebo tam niekde vonku v realite. Len prekroč tú čiaru a ono to už pôjde samo.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama