Květen 2014

Chuť šťastia

18. května 2014 v 12:47 | Lana |  BE CREATIVE
Prvýkrát vám na blog prinášam niečo iné ako moje články - rozhodla som sa totiž ukázať vám aj niečo málo z mojej tvorby. Písanie, ako už viete, milujem, no väčšinou píšem len nezmyselné zápisky do denníka či články na blog. Občas mám však svetlú chvíľku, kedy mi prsty samy píšu a ja ani neviem ako - na svete je báseň! Moje básne by som mohla spočítať na prstoch jednej ruky, ale vždy ich píšem úprimne, proste tak ako to v tú chvíľu cítim. Tiež v tom nie som najlepšia, nie vždy sa verše rýmujú a hľadať v nich schému akýchsi rýmov by bolo asi zbytočné. Ale píšem to rada a píšem to s láskou, a preto som sa rozhodla podeliť sa s vami s jednou básňou, ktorú som písala v jedno krásne slnečné ráno, asi mesiac dozadu.

Chuť šťastia

Tak takto chutí šťastie,
tá chuť, o ktorej každý hovorí.
Tak takto chutí radosť,
už ma od nej nik neoddelí.

Tak takto chutia rána,
keď s úsmevom zobúdzam sa.
Tak takto chutia noci,
keď s úsmevom líhať si chodím.

Toto je to šťastie,
to je ono!
Keď pesnička Jona Bon Joviho,
mi pripomína slnečné ráno.

Keď spievam si ,,It's my life!"
a skutočne tomu verím,
keď sa cítim tak,
že si skrátka verím!

Už nikoho nenechám,
aby mi ho zobral.
to trblietavé šťastie,
chcem mať stále v kapse!


Lana...

We live and breathe words.

3. května 2014 v 20:38 | Lana |  MY MESS
Ozývam sa po neskutočne dlhej dobe, ale jednoducho potrebujem... potrebujem opäť nejaký priestor na písanie, na šírenie môjho názoru s ľuďmi. S ľuďmi, ktorí ma chápu - ľudia, ktorí mi jediným komentárom rozžiaria deň. Posledné dni boli... zvláštne. Asi pred týždňom sa to vrátilo. To všetko proti čomu som stavala vysoké múry a snažila som sa to od seba oddeliť. Pretože to nie je časť mňa, je to len časť vo mne. A v tom momente - búšiaceho srdca a strachu - mi len v mysli prebiehali myšlienky. Stále tie isté - ako som to mohla nechať zájsť až sem? Ako som si mohla nevšimnúť? Naozaj som si myslela, že toto všetko sa na mne nepodpíše? Alebo som si iba navrávala, že som v poriadku? Nemyslím si, že som napravená. Nemyslím si, že niekedy budem.

Je tu jedna vec, ktorú som pochopila a ktorú som si uvedomila. Slová sú silným nástrojom - úprimne si myslím, že najsilnejším aké celé ľudstvo má. Slová bolia. A treba s nimi robiť opatrne, lebo vás môžu položiť na dno. Lenže pokiaľ vás slová dokážu položiť na dno, slová vás dokážu z tohto dna aj zdvihnúť. A dokážu zmeniť život nielen k zlému, ale aj k dobrému. A preto neprestanem písať. Nikdy. Nie len preto, že slová menia život mne samej, ale aj preto, že môžu zmeniť život mnohým ľuďom. A zmeniť život čo i len jednému človeku vďaka slovám a písaniu je pre mňa neskutočný zázrak. Pretože slová menia život denno-denne. Už len naše obľúbené piesne, ktoré nás posúvajú niekam ďalej a dávajú nám silu urobiť veci, ktoré sú samy o sebe ťažké... alebo knihy, ktoré nás držia nad vodou či citáty a filmy. To všetko sú slová a ich obrovská sila! Samozrejme, nebola by to zbraň, keby nebola použitá aj na tie negatívne účely, pretože mnohokrát nesprávni ľudia použili správne slová na manipuláciu, ale všetko má svoju svetlú i temnú stránku.

Neviem prečo píšem o slovách. Možno preto, lebo to bola vždy moja útecha. Otvoriť denník a písať. Bez otázok ako sa cítim, ako sa mám, bez lží, bez falošných úsmevov - jednoducho slová, ktoré mi práve prišli na jazyk (na papier). A možno mám silné nutkanie dať svetu vedieť, že práve v tých najmenších detailoch ako sú slová sa skrýva tak strašne veľa. Každý deň počúvam piesne, čítam citáty, ktoré ma nechávajú šťastnou, rozprávam sa svojimi priateľmi, ktorí ma podporujú, vzdorujem svojim neprajníkom, počúvam svojich rodičov a tým slová menia môj život, ale je tu množstvo ľudí, ktorí sú zraňovaní, šikanovaní, podceňovaní ,,priateľmi", rodičmi, učiteľmi či kýmkoľvek a veria tomu práve kvôli tomu, čo ľudia vravia. A preto je neskutočne dôležité počúvať tie správne slová - počúvať tie správne slová od správnych ľudí.

Lana...