Is there something between good and bad?

9. června 2014 v 9:54 | Lana |  MEANINGFUL MESS
Po druhom prečítaní jednej z najdokonalejších kníh, ktoré som kedy čítala mi - Na vine sú hviezdy - mi hlavu máta niekoľko no myšlienok, no jedna sa neustále ozýva s niekoľkými otáznikmi na konci - som dobrý človek? Podľa čoho to súdiť? Kto má vlastne moc to súdiť? Čo robí človeka dobrým človekom?...

Všetci si celý život navrávame, že sme dobrí ľudia, lebo sme pomohli panej s nákupom, lebo sme odpustili kamarátke, dodržali sľub... Ale sú toto skutočne veci, ktoré nás robia dobrým človekom alebo si to celý život len nahovárame v záujme vlastné psychického zdravia rovnako ako si nahovárame, že je život po smrti, lebo sa bojíme zabudnutia? Je možné, že sa proste bojíme priznať si, že hoci robíme dobre skutky, možno ich v skutočnosti nerobíme preto, že sme dobrí ľudia, ale preto, že o tom chceme samých seba presvedčiť? Existujú vlastne zlí ľudia? Existujú ľudia, ktorí vo svojom vnútri nemajú nič pekné, nič, čo by ich hrialo, nič čo by im dalo nádej? Dovolím si tvrdiť, že je to jedna z mála otázok, na ktoré poznám odpovedaď - nie. Podľa môjho skromného názoru jednoducho čisto zlí ľudia neexistujú. Na svete nie je ani jeden človek, na ktorom by sme nedokázali nájsť niečo dobré, na svete nie je človek, ktorý nemá v srdci (i keď možno veľmi hlboko) niečo dobré. Skrátka, neverím, že existujú chladní ľudia - sú to len ich masky. Taktiež ma však trápi otázka či je niečo medzi dobrom a zlom? Ako som už povedala, nemyslím si, že existujú zlí ľudia, ale existujú vôbec dobrí ľudia? A ak nie, čo sme potom?

Neviem či som dobrý človek. Pud sebazáchovy a už spomínaný strach ma núti veriť, že som. Ale čo ma robí dobrým človekom? Robí ma závisť istým ľuďom závistlivca a teda zlého človeka? Robí ma strach bojzalivým človekom a teda nie dobrým človekom? Robí zo mňa nadávanie zlého človeka? A ak nie, čo potom? Viem, že sa zamýšľam nad vecami, ktoré v konečnom dôsledku možno nie sú podstatné, ale som už raz taká... Potrebujem odpovede na tieto otázky. Seriózne by som potrebovala, aby na ne odpovedali ľudia, ktorí ich zapríčinili - teda pán John Green a rozhodne aj pán Markus Zusak. Nemožné. Musím si vystačiť so svojími domnienkami...

Lana...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Dominica Dominica | 22. června 2014 v 11:31 | Reagovat

A tiež,prečo vo filmoch (najmä v rozprávkach) zobrazujú postavy stelesnené dokonalosti a zvyšok je odpad ktorý nemá v sebe kúsok dobra? Je možné,že sa úplne mýlim ale tiež sa pýtam,prečo keď nás ľudia chcú naučiť žiť tu,režiséri a autori  príbehov vymýšľajú postavy ktoré by v skutočnom svete neprežili/neuspeli alebo čokoľvek-pretože sú príliš sladký alebo majú až tak skazenú minulosť že nad nimi visí obláčik naplnený zbytočným 'starým' zlom? Samozrejme,je to iba fikcia alebo imaginárny svet ale keď je niekto bookworm...proste to bola prvá myšlienka čo mi po tvojom článku napadla. Markus je u mňa spisovateľ číslo 1. pretože sa tomuto vyhol,neurobil z postáv vyumelkovaných hrdinov ale každá mala svoje plusy aj mínusy. A teraz sa tiež zamýšľam,či niečo medzi dobrom a zlom existuje. Niečo podobné bolo v  "The perks of being a wallflower."  ale nie som si istá.

Aj ja mám za sebou zlú minulosť. Dúfam,že ale nie som zlý človek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama