Červenec 2014

Sad, sad, sad story.

14. července 2014 v 14:21 | Lana |  MY MESS
hi-sadness: Depressed ☹ I give advice + make great gifs. ♡

Blogovanie mi chýbalo. A verte mi, niekoľkokrát som mala otvorený nový článok, ale vždy stroskotal pri vete: ,,Zdravím vás!" čiže úplne na začiatku. Možno čakáte, že vám napíšem ako som si nehorázne užívala svoj perfektný život, trávila prázdniny všemožnými aktivitami, ktoré ma obrali o všetok môj voľný čas. Hlúposť. Volám sa Lana a nezvyknem byť pozitívna, asi by ste si na to mali zvyknúť. Jednoducho som nepovažovala za potrebné deliť sa s vami o môj nudný život a depresívne poznámky - nechcem vám kaziť prázdniny a pekný deň, ale bohužiaľ neodolala som pocitu vypísania sa a možno aj pocitu, že ma niekto pochopí (žartujem).

Dobre, asi by som mala začať poslednými dňami v škole - teda mojími poslednými dňami na základnej škole. Boli to asi posledné svetlé chvíľky tohto leta (oh, aké patetické). Nejdem vám navrávať, že sme sa ako deviataci umúdrili a bol z nás lepší kolektív, všetci sme sa zrazu začali mať radi a rozumieť si, lebo to tak nebolo. A márne očakávania, že to tak možno raz bude jednoducho vystriedalo sklamanie. Každopádne posledné dni my spríjemňovala moja partia dievčat a jednoducho sme si vážili a užívali posledné dni strávené v jednej triede. Posledný deň školy, na ktorý sme všetci netrpezlivo čakali už od septembra (ja už od septembra minulého roku) konečne prišiel a verte či nie, nám sa vôbec nechcelo odísť, pretože odchádzať s pocitom, že už sa sem nevrátite je.. zvláštne. Na moje veľké prekvapenie nás však posledný deň moje spolužiačky, s ktorými sme nikdy dobré vzťahali veľmi nemali, pozvali na kofolu. Do krčmy. Bolo to fajn a nikdy by som nepovedala, že si jednoducho budem sedieť v krčme na kofole s týmito ľuďmi. A hoci mi mysľou prebehla myšlienka, že to tak mohlo byť už dávno, nemohlo. Všetko sa deje z nejakého dôvodu. Tak či tak som bola rada, že sme sa rozlúčili v dobrom.

A teraz sa asi pýtate, kde je to depresívne obdobie, keď všetko čo som zatiaľ napísala bolo ružové? Prichádza snáď prvý týždeň prázdnin. Neviem ktorý pako kedy povedal, že jeseň je depresívne obdobie. Ak je jeseň depresívna, čo je potom leto? Raz som na jednom blogu čítala, že letné depresie môžu vznikať zo samoty, pretože celý rok sme s niekým a riešime jeho problémy, rýpeme sa v jeho živote a keď príde leto a my samy sedíme v izbe medzi štyrmi stenami, koho problémy riešime? No samozrejme, že len naše a rýpeme sa v nich toľko až nás to dovedie do depresie. Možno viete, že minulý rok v lete som na tom bola úplne rovnako. Cítila som sa sama ako prst, lebo žiadna už zo spomínaných kamarátok mi nedala vedieť, lebo mala vlastný program a ja som kysla doma a so slzami v očiach písala do denníka. Nečakala som, že toto leto bude iné, ale úprimne, vždy je v nás niečo, čo dúfa v lepšie dni. To niečo vo mne sa sklamalo, spálilo, zhorelo. Posledné dni som mala fakt veľmi, veľmi zlé stavy. Cítila som sa... zle. Cítila som ako na mňa ľahla samota, prikvačila ma do jej mocných pazúrov a tlačila mi na hruď. A ja som vedela, že na pozitívne myšlienky môžem rovno zabudnúť. Viete, mám takú teóriu. Počas roka jednoducho musím myslieť pozitívne. Proste musím a bodka. Pretože ak by som nemyslela pozitívne, zbláznila by som sa. Ale v lete? Čo ma núti v lete myslieť pozitívne? Aká je motivácia? Kde je to niečo, čo ma nakopne?... A tak sa bezhlavo vrhám do krajiny negatívnych myšlienok a sĺz.

Našťastie existuje youtube. Áno, presne tak. Youtube. A to viete, že video od tejto slečny mi pohladilo dušu. Jednoducho som si tak nejak uvedomila, že to čo sa mi teraz deje nepoznačí celý môj život, nebudem celý život sedieť samotársky doma a plakať do vankúša. To čo sa mi deje ma nedefinuje a nevraví to nič o tom kto som. Sú to len veci, ktoré sa mi dejú a viem, že príde zmena. Dúfam, že už v septembri. Môj život sa raz jednoducho zmení. A toto nie je koniec sveta. Proste to prejde a do môjho života vstúpia ľudia, ktorí za to stoja. A možno to teraz bolí (jak šľak) a hovorím to už 523krát, zmena príde. Viem to. Musí!
P.S. Ľudia, ktorí vám hovoria, že váš život je skvelý aj potom čo sa im posťažujete a oni jednoducho opovrhujú vašími problémami, lebo na svete sú aj väčšie problémy, stoja za hovno! Každý máme isté problémy a rozhodne tým, že ten svoj utlačíte nepomôžete nikomu s väčším problémom.

Lana...