Maybe this time, you really need to change.

30. září 2014 v 17:33 | Lana |  MY MESS

Absolútne netuším ako začať a už píšem asi tretí úvod. Každopádne, vždy som chcela na začiatku povedať jedno a to isté, len akosi neviem ako to dať dohromady. Chcem len povedať, že vždy som bola človek, ktorý nenávidel ľudí, život a asi celý svet, pretože ako mnohým z vás aj ja som bola zranená a cítila som bolesť a strach a hrôzu a odpor a... Lenže ono asi nie nadarmo sa hovorí, že raz si dole a raz hore, pretože vážení a milí - je to tak. Neviem kde sa to zlomilo, neviem kedy a ani neviem aký bol konkrétny dôvod, ale jedného pekného dňa som si uvedomila, že sa zo mňa akosi vytráca to ustráchané, ufňukané a ublížené dievča, ktoré sa bálo prehovoriť, lebo by ho mohol niekto počuť a čoraz viac som si v istých momentoch hovorila: ,,Dopekla, vážne som toto spravila ja?". Neviem, kde sa vo mne brala toľká nebojácnosť a toľká energia, ale niekedy minulý týždeň som si uvedomila, že častokrát nás zlé skúsenosti a nesprávni ľudia, ktorí nás obklopujú a nútia nás cítiť sa istým spôsosbom, ovplyvňujú nie len v našich rozhodnutiach, ale aj v tom kým sme. A už úplne chápem prečo som mala ten pocit, že nie som sama sebou. Bola som uväznená medzi tým kým som chcela byť a kým som, no nedokázala som dosiahnuť ani jedno, pretože tu boli ľudia, ktorým vyhovovalo, aby som sa cítila ako hlúpa, škaredá, bezcenná... a všetky tieto skúenosti a všetci títo ľudia ma akosi vymodelovali do podoby, kedy som mala pocit, že to nie som ja a pritom som sa nedokázala zmeniť.

S príchodom na strednú som si uvedomila, že tam nikoho nepoznám (čo bol v prvý moment absolútne otrasný pocit) a môžem zača od znova. Títo ľudia nepoznali to večné smutné, tiché a zakríknuté dievča a bolo len a len na mne ako som sa im chcela podať a či som chcela využiť šancu byť konečnou samou sebou. A asi prvýkrát v živote hovorím - túto šancu som maximálne využila. Konečne som mala pocit, že sa nemusím hanbiť a báť otvoriť ústa, prihovoriť sa svojim úplne cudzím spolužiačkám, spýtať sa neznámych ľudí, kde sú šatne či trieda... (verte či nie, vždy som sa absolútne bála prihovoriť sa niekomu a prihovoriť sa niekomu a ešte sa ho aj niečo spýtať? Nie, vďaka). Jednoducho som v sebe našla úplne iné, nové ja. A keď sa nad tým teraz zamýšľam, som na seba tak hrdá, pretože ešte pred tromi mesiacmi, ak by mi niekto povedal, že budem kráčať do školy, kde vo svojej triede nepoznám nikoho, s úsmevom na perách, tak si asi zaťukám na čelo. Ale verte či nie, naozaj som tam išla šťastná. A nikdy som tam nešla s vedomím, že tam budem sama a opustená... A asi prvýkrát v živote hovorím (prosím vás, niekto si to zapíšte, lebo neviem či sa k tomu niekedy verejne priznám) zoznamovanie sa s ľuďmi naozaj nie je až také zlé. Vlastne ma to celkom bavilo a bolo úžasné nájsť ľudí na rovnakej vlne ako som ja.

Ešte jedna vec, ktorej by som sa chcela chvíľku venovať. Začala som si všímať, že ma rozčuľujú ľudia, s ktorými sa istým spôsobom podobám alebo lepšie povedané pdodobala som sa. A raz mi to už niekto povedal, že veci, ktoré nám na iných najviac vadia sú veci, ktoré nájdeme samy v sebe. A keď teraz vidím spolužiačku, ktorá väčšinu dňa v tichosti presedí a nijako sa nezapájá do rozhovoru, ide ma poraziť. Pretože viem ako strašne sa musí cítiť, pretože som si tým prešla a zároveň viem, že si to proste musí uvedomiť sama a sama prísť na to, že ľudia naozaj nie sú zlí, len treba zmeniť postoj a netváriť sa stále tak strašne smutne. Preto už len posledné riadky s ponaučením... (hahaha. No!) možno máte pocit, že život je sviňa a všetko sa na vás rúti, nič nie je také zlé ako to vyzerá a raz sa všetko obráti na lepšie.

Lana...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Dominica Dominica | Web | 1. října 2014 v 15:42 | Reagovat

Drahá Lana,
som na teba tak neskutočne hrdá a teším sa s tebou. Pri prvom odseku som sa usmievala,pri druhom som mala slzy v očiach. Dáva to zmysel,obľúbiť si niekoho na internete tak,že to prežívať pocity premenené v slová s ním? Presne to robím. Hudba robí skvelý podklad k článku. Prišlo mi,ako by si bola Beatrice. Tiež v sebe našla silu a stala sa z nej nová osoba,osobnosť. Tris.

Koncom leta,som sa stretla s jedným dievčaťom. Chodilo na tú istú školu ako ja,teraz by mala byť v druháku  - v porovnaní s tým,že ja som v 8. na základke je strašné,bola som nervózna a nesvoja ale rozprávali sme sa a spoznali sa. Povedala mi,že roky na základke boli jej najhoršie. Veľa problémov,depresií,pádov a nikto na okolí. Keď som prišla domov,rozplakala som sa,pretože som našla niekoho kto vie presne ako sa cítim,a nie je to niekto na internete [aj keď aj vy ste božskí]. Musím vydržať dva roky s ľuďmi ktorých nemám rada aby som konečne išla tam kam chcem a robila to čo milujem. Prosím,drž mi palce. Nie na zajtrajšiu písomku z nemčiny,nie na tento školský rok ale na moju budúcnosť,pretože to je to,čo ma v poslednej dobe veľmi trápi. To bolo to,čo som robila ja celý čas čo si nepridala článok. Držala som ti palce.  Som neskutočne rada,že si sa takto prekonala.

Neviem ako veľmi som sa rozpísala,dúfam že ti to nevadí.

Nakoniec,
http://data2.whicdn.com/images/139636849/large.jpg

Dominika. :)

2 Dominica Dominica | Web | 1. října 2014 v 15:47 | Reagovat

+ospravedlňujem sa za škrabopis:D

3 Malá Dáma Malá Dáma | Web | 5. října 2014 v 19:03 | Reagovat

Hah, to uplne  jak ja.. len v mojom prípae je to tak, že záleží aj podľa ľudí ako sa ku mne správajú a s ktorými si sadnem, viem pokecat a podobne. S niekým to proste nejde, aj keby sa snažím ako velmi chcem. Mala som tiež obdobie, keď som sa začala inak správať a nebola som vkuse ticho, ale aj vtedy boli pri mne ludia, ktorí ma počúvali.

Som skor tá tichá, ale keď sa objaví osoba s ktorou máme veĺa spoločného a vieme sa porozprávať tak spustím aj ja. :D

4 Dominica Dominica | Web | 30. října 2014 v 16:37 | Reagovat

niekedy kliknem na tvoj blog a   čítam si menu stále dokola alebo        sa preklikávam na staršie články. dosť sa mi páčil ten,kde si písala svoj názor na boha. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama