Do what makes you happy.

7. května 2015 v 14:41 | Lana |  MY MESS

Prestala som písať na svoj blog, ktorý síce nebol nikdy veľmi navštevovaný, ale bol mojím útočiskom. Prestala som si písať denník, ktorý bol súčasťou môjho života už asi štyri roky. Skoro úplne som prestala čítať - neverím, že to je možné a knihy mi tak strašne chýbajú, že by som potrebovala minimálne polročné voľno na dohnatie všetkých tých kníh, ktoré som chcela čítať, ale nemohla. Mám pocit, že akosi... stagnujem. Že som prestala rozvíjať, to čo mi vždy išlo najlepšie (a dokonca som dostala svoju prvú dvojku zo slohu - prepáčte, ale zdá sa mi to alebo stredná škola dáva úplnu stopku kreativite?!) a prestala robiť to čo milujem. Naozaj, naozaj, naozaj mi to chýba. Chýba mi písanie, chýba mi len tak nechať prsty behať po klávesnici a písať a písať a písať... Chýbajú mi knihy - môj únik z reality. Vlastne ani neviem, kde posledný polrok ubehol. Je to desivé a neustále sa sama seba pýtam ,,čo je čas, sakra?!". Keby som mola vyvinúť stroj času, nedovolil by nikomu posunúť sa dopredu ani dozadu, len trochu spomaliť či úplne zastaviť čas - nadýchnuť sa, uvedomiť si čo sa to okolo vlastne deje, spomenúť si, že hoci žijeme v extrémne uponáhlanom svete, ktorý nás núti robiť veci, ktoré nechceme a nerobiť veci, ktoré chceme, aj tak musíme vydýchnuť a spomaliť a proste sa len zasmyslieť nad tým, že občas je fajn všetko vypustiť a neriešiť.
V poslednom čase som dosť často mávala temné chvíľky. Vlastne ani neviem čím tieto dni (či mesiace) začínajú a vždy ma to zaujíma, no nedokážem si spomenúť. Je to len tým, že vstaneme so zlou náladou a proste sa to tak vlečie celý deň? Alebo to len proste v určitý okamžik príde a bum - depresia? Alebo to je tým, že v sebe toho držíme príliš veľa a príliš dlho? Úprimne, asi by bolo dobré opäť vytiahnuť denník a začať si všetko zapisovať - možno by som na to prišlo. Avšak čo ma najviac, hmm... pobúrilo/rozčúlilo/a ešte viac zhoršilo moju depresiu je fakt, že tomu väčšina ľudí nerozumie. Teda, nie že by som bola zvyknutá na to, že by ma mnohí ľudia chápali to vôôbec nie, ale prosím, robte si teraz poznámky - možno to využijete - občas mávame zlé dni/týždne/mesiace, kedy sa nám chce len plakať a plakať a plakať a plakať. Občas sa toho proste na nás zosype viac akoby sme chceli. A občas si proste myslíme, že to zvládneme, ale je toho na nás veľa. Ale pozor! Väčšinou (teda skoro vždy) nie sme schopné vysvetliť prečo sa cítime tak strašne mizerne. Tak prosím okolie, aby si zaznamenalo, otázky typu čo sa deje? Prečo plačeš? Čo ti kto spravil? Komu mám dať facku? sú fakt zbytočné, lebo ani na jednu vám nedokážeme dať odpovedať a sú len ďalším dôkazom toho, že naša mizerná nálada asi nemá žiaden špecifický dôvod, čo nám ju zhorší ešte viac. Je tak ťažké to pochopiť?!
Fajn a teraz na niečo trošku pozitívnejšie (hoci, ako ste si mohli všimnúť nie som vôbec pozitívny človek a bola som taká už pred tým ako to bolo mainstream). Chcem začať robiť viac toho, čo ma baví. Proste si raz za čas nájsť čas na písanie, denník, dobrú knihu, čokoľvek... Nech to občas pokojne znamená aj vykašľať sa na úlohu z matematiky (nie že by som ju vedela, ale whatever). Chcem robiť veci, ktoré ma robia šťastnou, lebo v poslednej dobe sa cítim skôr ako vyšťavený citrón - bez života, energie a radosti. Chcem len, aby toto obdobie išlo nadobro preč. Pretože, áno ono nakoniec pominie, a vystrieda ho krátkodobý stav radosti, ktorý však trvá tak krátko, že sa ani nestihnem tešiť zo života. Chcem sa proste len začať tešiť z maličkostí a z toho čo robím.

Lana
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Winny Winny | Web | 8. července 2015 v 13:05 | Reagovat

Jak keby som sama o sebe čítala. Prestala som písať blog, prestala som písať denník a posledný polrok môjho života je jedna veľká hmla. Snažím sa to napraviť, niežeby sa mi nejak extra darilo ale nevadí. Ale inak keby si si začala písať denník ver tomu, že na to prídeš. Keď si tak spetne čítaš svoje myšlienky, uvedomíš si s tým odstupom čo si vlastne prečítala, koľko vecí je za mesiac alebo viac inak a že to vlastne vobec nebolo tak ako si si to zapísala. A tým pádom sa na všetko čo sa ti deje teraz možno začneš uplne inak pozerať.Možno vo svojich starých zápiskoch nájdeš odpovede na otázky ktoré máš dnes. Mne sa to velakrát stalo,preto si rada píšem denník aj keď sa mi to prestáva dariť. Lebo v poslednej dobe sa cítim len na hovno a komu sa toto chce zapisovať, že? Tak držím palce aby ti to vyšlo a aby si sa začala tešiť z maličkotí, robiť to čo chceš a čo ťa baví a aby ťa to naplnalo pokojom a tie stavy ked ťa nič nebaví a si prázdna veľmi rýchlo prešli :).

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama