Červenec 2015

But different can be wonderful.

27. července 2015 v 17:01 | Lana |  MY MESS
flyngdream: Marty Mellway - The Wild Northern Rockies | gif by FD

Dnes ma napadol úplne spontánny nápad - opäť otvoriť blog a niečo napísať! V poslednej dobe ma písanie opäť chytilo, je takým mojím každodenným rituálom večer o jedenástej, keď už všetci spia a nikto mi neleze do izby, otvorím denník a píšem, pretože stále si myslím, že ľudia majú v hlave akýsi filter, ktorý im proste filtruje myšlienky na potrebné a tie, ktoré by ich ničili a nedali im spať. Mne ten filter, evidentne, chýba. Práve preto mám neustálu potrebu dávať svoj život do slov. Najlepšia vec však je otvoriť starý denník. Nedávno som si čítala práve zápisky z roku 2013, kedy som mala asi 14 rokov. V tom čase som si uvedomovala veľa vecí, no nerozumela som im. Dobre som vedela, že musím mať rada najprv samu seba, aby som mohla skutočne žiť, no niečoho takého som nebola schopná. Nevedela som ako.
V poslednej dobe sa dosť pohrávam s myšlienkou ,,byť sám sebou". A áno, je to strašné klišé, omiela to každý - povie vám to doma mama, v škole učiteľke, vraví to váš obľúbený spevák a my to ako papagáje opakujeme a pritom sa nad skutočnou podstatou nezamýšľame. Nedávno sa jeden človek na mňa pozrel a povedal mi: ,,Ty si sama sebou. Na nič sa nehráš. Dotiahneš to ďaleko." Zamyslela som sa nad tým. Skutočne som sama sebou? Najviac ma zarazila skutočnosť, že v ten deň som to naozaj bola ja - nebudem vám klamať, nie som dokonalá. Aj ja som to skúšala milión rôznymi spôsobmi, skúšala som to obíjsť, skúšala som nájsť iné cesty... - hrať sa na niekoho iného, robiť veci, aby som sa zavďačila iným ľuďom, vravieť veci, ktoré ostatní chcú počuť, nevravieť veci, ktoré som skutočne povedať chcela... Môžete to skúsiť, no vravím vám, že na konci dňa budete ležať v posteli a tej hre bude koniec. Budete tam len vy bez akejkoľvek pretvárky, bez akýchkoľvek ľudí, ktorí vám budú dodávať sebavedomie a hrdosť... A preto verím, že je tu len jedna cesta. Žiť tak, aby sme si večer nemuseli prehrávať celý svoj deň a uvedomovať si, že dnešok sme prežili ako niekto iný. Prečo? Pretože ja som jediný človek, s ktorým musím stráviť celý svoj život. Som jediný človek, ktorý tu bude navždy a musím sa s ním naučiť žiť, nie len prežívať a pretvárať sa na niekoho kým nie som.
Neviem nakoľko čitateľný tento článok je, pretože sú to zhrnuté moje myšlienky za posledné (celkom dlhé) obdobie. Mám len pocit, že toto je kľúčom k tomu všetkému čo hľadám - skutočne sa nájsť, byť tým kým som a byť ním navždy a stále. V psolednej dobe mi veľa vecí dotrklo a snažím sa nimi riadiť. Ak vám mám povedať jednu jedinú vec, nie je to ľahké. Posledné dni trávim väčšinou sama so sebou a nie je to ľahké, pretože ma nejakým spôsobom ničia vlastné myšlienky, vlastná nevyrovnanosť, ktorú sa snažím napraviť... Ale ja nie som typ, ktorý sa ľahko vzdáva. Nie. Preto budem bojovať a prosím o to aj vás. Vás všetkých, teba čo čítaš tento článok. Bojuj sám za seba, pretože nikdy nebudeš ľuďom stačiť. Nikdy nebudeš dosť dobrý pre všetkých. Ale ty choď sám za seba, buď sám sebou a obklopuj sa tými, ktorí ťa bezpodmienečne milujú, aj keby to mal byť len jeden jediný človek na tomto svete - aj to je víťazstvo.

Lana...
aseaofquotes: Sarah Jio, Morning Glory