But different can be wonderful.

27. července 2015 v 17:01 | Lana |  MY MESS
flyngdream: Marty Mellway - The Wild Northern Rockies | gif by FD

Dnes ma napadol úplne spontánny nápad - opäť otvoriť blog a niečo napísať! V poslednej dobe ma písanie opäť chytilo, je takým mojím každodenným rituálom večer o jedenástej, keď už všetci spia a nikto mi neleze do izby, otvorím denník a píšem, pretože stále si myslím, že ľudia majú v hlave akýsi filter, ktorý im proste filtruje myšlienky na potrebné a tie, ktoré by ich ničili a nedali im spať. Mne ten filter, evidentne, chýba. Práve preto mám neustálu potrebu dávať svoj život do slov. Najlepšia vec však je otvoriť starý denník. Nedávno som si čítala práve zápisky z roku 2013, kedy som mala asi 14 rokov. V tom čase som si uvedomovala veľa vecí, no nerozumela som im. Dobre som vedela, že musím mať rada najprv samu seba, aby som mohla skutočne žiť, no niečoho takého som nebola schopná. Nevedela som ako.
V poslednej dobe sa dosť pohrávam s myšlienkou ,,byť sám sebou". A áno, je to strašné klišé, omiela to každý - povie vám to doma mama, v škole učiteľke, vraví to váš obľúbený spevák a my to ako papagáje opakujeme a pritom sa nad skutočnou podstatou nezamýšľame. Nedávno sa jeden človek na mňa pozrel a povedal mi: ,,Ty si sama sebou. Na nič sa nehráš. Dotiahneš to ďaleko." Zamyslela som sa nad tým. Skutočne som sama sebou? Najviac ma zarazila skutočnosť, že v ten deň som to naozaj bola ja - nebudem vám klamať, nie som dokonalá. Aj ja som to skúšala milión rôznymi spôsobmi, skúšala som to obíjsť, skúšala som nájsť iné cesty... - hrať sa na niekoho iného, robiť veci, aby som sa zavďačila iným ľuďom, vravieť veci, ktoré ostatní chcú počuť, nevravieť veci, ktoré som skutočne povedať chcela... Môžete to skúsiť, no vravím vám, že na konci dňa budete ležať v posteli a tej hre bude koniec. Budete tam len vy bez akejkoľvek pretvárky, bez akýchkoľvek ľudí, ktorí vám budú dodávať sebavedomie a hrdosť... A preto verím, že je tu len jedna cesta. Žiť tak, aby sme si večer nemuseli prehrávať celý svoj deň a uvedomovať si, že dnešok sme prežili ako niekto iný. Prečo? Pretože ja som jediný človek, s ktorým musím stráviť celý svoj život. Som jediný človek, ktorý tu bude navždy a musím sa s ním naučiť žiť, nie len prežívať a pretvárať sa na niekoho kým nie som.
Neviem nakoľko čitateľný tento článok je, pretože sú to zhrnuté moje myšlienky za posledné (celkom dlhé) obdobie. Mám len pocit, že toto je kľúčom k tomu všetkému čo hľadám - skutočne sa nájsť, byť tým kým som a byť ním navždy a stále. V psolednej dobe mi veľa vecí dotrklo a snažím sa nimi riadiť. Ak vám mám povedať jednu jedinú vec, nie je to ľahké. Posledné dni trávim väčšinou sama so sebou a nie je to ľahké, pretože ma nejakým spôsobom ničia vlastné myšlienky, vlastná nevyrovnanosť, ktorú sa snažím napraviť... Ale ja nie som typ, ktorý sa ľahko vzdáva. Nie. Preto budem bojovať a prosím o to aj vás. Vás všetkých, teba čo čítaš tento článok. Bojuj sám za seba, pretože nikdy nebudeš ľuďom stačiť. Nikdy nebudeš dosť dobrý pre všetkých. Ale ty choď sám za seba, buď sám sebou a obklopuj sa tými, ktorí ťa bezpodmienečne milujú, aj keby to mal byť len jeden jediný človek na tomto svete - aj to je víťazstvo.

Lana...
aseaofquotes: Sarah Jio, Morning Glory
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 LuMine LuMine | Web | 29. července 2015 v 13:37 | Reagovat

Veľmi pekný článok, niečo akoby sa dotklo môjho vnútra alebo ako by som to nazvala. Donútilo ma to sa nad niečím zamyslieť, ale neviem to nejak vysvetliť. Sakra :D

Ja som nikdy nevedela byť sama sebou pred ostatnými ľuďmi. Som úplne iná doma, kde som s ľuďmi, na ktorých som zvyknutá, ktorých poznám dlho a ktorí ma ešte nesklamali. A pri ľuďoch, ktorých nepoznám, cudzích, alebo pri ľuďoch, ktorí mi ublížili som zasa úplne iná a neviem sa k nim správať tak, ako k tej prvej skupinke.
A práve ako som túto vetu dopísala ma napadlo, že je to asi ako nejaký ochranný štít pred ľuďmi. Akoby som im nedovolila spoznať ma, aspoň nie hneď, aby mi náhodou neublížili. Proste som vždy iná, ale pri určitých ľuďoch. Asi blbá povaha. Proste introvert. :-D A tí sú teda ťažko sami sebou v spoločnosti iných ľudí. Alebo aj keď sú, a sú ticho, proste sú na to zvyknutí, ale ostatní ľudia si nevedia uvedomiť, že oni sú proste takí a basta. Nedá sa s tým nič robiť. A taká som aj ja. škoda no. :-D

Neviem či som teraz nepísala kusok od veci, ale aj toto ma napadlo pri čítaní tvojho článku. :-)

2 Winny Winny | Web | 5. srpna 2015 v 13:43 | Reagovat

Písať si denník a ventilovať sa je jedna z tých najlepších vecí a myslím, že niesi jediná kto má potrebu dávať svoj život do slov. Ja osobne si neviem predstaviť, že by som svoj život nemala dávať do slov a že by som mala žiť len z myšlienok a spomienok v hlave, ktoré blednú a ktoré niesú nikde zapísané.
Popravde, ja som to nikdy neskúšala. Tváriť sa, že som iná než som. Tiež niesom dokonalá a tiež som na sebe už párkrát pár vecí zmenila, preto, lebo som chcela ale zas sú veci, ktoré zmeniť neviem. Byť sám sebou je to najlepšie čo človek môže urobiť. A ľudia, ktorý sa budú chcieť s nami baviť, sa s nami baviť budú práve preto, že sme tým kým sme. Myslím, že ty si to vo svojom článku veľmi pekne zhrnula a veľmi pekne napísala :). Občas človekoptrebuje byť sám a zorganizovať si myšlienky, lebo utekať pred tým, byť s ľuďmi alebo vždy odbočiť niekam inam, každý človek raz bude chvíľu sám a potomo ho to všetko dobehne. Vždy nás všetko dobehne a potom to nie je pekný pohľad.

3 Emily Emily | Web | 5. října 2015 v 1:02 | Reagovat

Pekný článok. Pamätám si na to, ako som ja pred pár rokmi písala podobný. Tiež som prichádzala na to, že je najlepšie byť prosto sama sebou, len som nevedela ako na to. Mám dojem, že som sa správala vždy inak, podľa toho s kým som bola. Dosť som si dávala pozor na ľudí, a nevedela som sa úplne otvoriť, niečo ma blokovalo, a to len preto, že som zažila veľa zlých ľudí, a už som potom nikomu neverila. Až rokmi som sa potom znova "našla". Už som tým, kým som, a už som sa aj konečne zmeirila sama so sebou... Snažím sa byť úprimná k ľuďom, povedať vždy, čo si myslím, a musím povedať, že je to veľmi oslobodzujúci pocit. Lebo keď je človek tak naozaj sám sebou, tak to tí ostatní ľudia vycítia, lebo všetci máme radi ľudí, ktorí sa na nič nehrajú... to je dané. Len škoda, že všetci sa tak nejak tomu vyhýbajú a hrajú dokonalosť... a pritom je to len umelosť. A hlavne v tejto dobe. Ale som rada, že ešte existujú ľudia, ktorí chcú byť sami sebou.:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama